Určite dôverne poznáte ten pocit, kedy Vám srdce ide vyskočiť z hrude. Dych sa Vám zrýchľuje a Vaše svaly sú pripravené do akcie. Táto reakcie bola navrhnutá na ochranu Vášho tela v prípade núdze tým, že vás pripraví na rýchlu odozvu. Avšak, keď sú naše telá pod vplyvom stresu deň čo deň, môže to mať vážne následky na naše zdravie. Poďme sa spolu bližšie pozrieť na niektoré z nich.
Stravovacie návyky
Chronický stres je častokrát zásadným faktorom v správaní, ako je napríklad prejedanie sa alebo – naopak – nedostatočné stravovanie, užívanie alkoholu, či dokonca drog. Takisto je častou príčinou sociálneho „stiahnutia sa.“
Dýchanie a srdce
Stresové hormóny ovplyvňujú dýchací a kardiovaskulárny systém. Keď sme pod stresom dýchame rýchlejšie v snahe do tela rýchlo rozoslať krv bohatú na kyslík. A ak už máme existujúce problémy s dýchaním, ako je napríklad astma, stres môže dýchanie ešte sťažiť.
V strese sa takisto urýchľuje aj aktivita nášho srdca. V strese sa nám zužujú krvné cievy a odvádzajú viac kyslíka do svalov aby ich posilnili. Toto má za následok zvýšenie krvného tlaku, s ktorým sa však súmerne zvyšuje aj riziko mŕtvice či srdcového infarktu.
Trávenie
V strese pečeň produkuje cukor v krvi (glukózu), ktorý nám má za úlohu dodať energiu. Ak je naše telo vystavované neustálemu stresu, môže sa stať, že nebude schopné držať krok s týmto zvýšeným prírastkom glukózy. Vďaka tomu chronický stres zvyšuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Príval hormónov, rýchle dýchanie, či zvýšená srdcová frekvencia – môžu tiež narušiť náš tráviaci systém. Vďaka zvýšeniu žalúdočnej kyseliny je takisto viac pravdepodobné, že Vás bude páliť záha. Stres môže takisto napomôcť k zhoršeniu vredov, k hnačkám, zápche, či bolesti brucha
Svalový systém
Naše svaly sa pri stresových situáciách napínajú, aby nás uchránili pred zranením. Majú tendenciu sa znova uvoľňovať akonáhle stres pominie, ak však stres neutícha, nedávame naším svalov príležitosť oddýchnuť si. Napnuté svaly spôsobujú bolesti hlavy, chrbta a ramien.
Sexualita a reprodukcia
Stres je vyčerpávajúci pre telo aj myseľ. Nie je nič neobvyklé stratiť túžbu, či chuť, keď ste pod neustálym stresom. Ak stres pretrváva dlhší čas, môže u mužov začať klesať hladina testosterónu. To môže zasahovať do produkcie spermií a spôsobiť erektilnú dysfunkciu alebo impotenciu. Chronický stres môže tiež zvýšiť riziko infekcie mužských reprodukčných orgánov, ako je prostata a semenníky. U žien môže stres ovplyvniť menštruačný cyklus. Môže to viesť k nepravidelným, ťažším alebo bolestivejším mensštruáciám. Chronický stres môže tiež zväčšiť fyzické príznaky menopauzy.
Imunitný systém
Stres stimuluje imunitný systém, čo môže byť plusom pre krátke, chvíľkovo stresové situácie, v ktorých stres hrá dôležitú, pozitívnu rolu. Táto stimulácia nám pomáha vyhnúť sa infekciám či liečiť rany. Avšak v prípade, že stres neodznieva, stresové hormóny postupne náš imunitný systém oslabujú a znižujú reakciu našich tiel na cudzích útočníkov. Ľudia pod chronickým stresom sú náchylnejší na vírusové ochorenia, ako je napríklad chrípka a prechladnutie, či rôzne iné infekcie. Stres môže tiež predĺžiť čas potrebný na zotavenie sa z choroby alebo úrazu.
Ponaučenie?
Nemali by sme náš stres ignorovať. Naučme sa ho zvládať. Nie ho úplne potlačiť, pretože je to jednak nemožné, a jednak, ako je napísané vyššie, krátkodobý stres je zdravý a má svoj význam, avšak musíme sa rovnako naučiť nenechať sa stresu a rýchlemu životnému štýlu úplne poddať.
